Skákavé prsty

Čo sú skákavé prsty?

Skákavé prsty sú známe aj ako syndróm skákavých prstov resp. tendosynovitída prstov. Ide o stav, ktorý často vzniká ako dôsledok zápalu alebo poranenia šliach a šľachových pošiev na prstoch, ktoré v dôsledku opuchu nemajú dostatok miesta na voľný pohyb. Ojedinelým dôvodom môže byť aj zhrubnutie šliach, výsledkom čoho sú bolestivé “lupnutia” či preskakovanie prsta, ktoré spôsobuje nepríjemnú bolesť.  Ide o diagnózu, ktorá postihuje viac ženy ako mužov, pričom najčastejšie ním trpí 3. alebo 4. prst hornej končatiny, teda prostredník alebo prstenník.

Jedným z hlavných príznakov syndrómu skákavého prsta je neschopnosť plynule a bezbolestne pohybovať postihnutým prstom. Ten môže byť “zaseknutý” v ohnutej polohe a následne sa pri pohybe prudko uvoľniť, resp. "skočiť". V oblasti postihnutej šľachy sa pritom môže vyskytnúť opuch, ktorý spôsobuje nepríjemnú bolesť. Tá je spočiatku len mierna, neskôr sa však stupňuje, pridáva sa preskakovanie a následne aj obmedzená hybnosť prsta.

Podľa odborníkov nie je príčina ochorenia úplne jasná. Syndróm skákavých prstov sa však vyskytuje najmä u pacientov s reumatoidnou artritídou, dnou a cukrovkou. Jedným zo spúšťačov môže byť aj nadmerná opakovaná fyzická záťaž, resp. nadmerný pohyb prstov napr. pri hre na klavír. Rizikovými faktormi sú však aj úrazy dlane alebo ruky či predchádzajúce operačné výkony na ruke.

Diagnózu skákavých prstov lekár najčastejšie stanoví na základe fyzikálneho vyšetrenia prstov a anamnézy pacienta. Okrem toho môže vykonať aj RTG vyšetrenie a rôzne iné testy založené na pohybe prsta do ohnutej polohy a následnom pokuse o jeho vystretie, kedy najlepšie vidieť, či prst "skáče". V ojedinelých prípadoch však môže lekár požiadať aj o ultrazvukové vyšetrenie alebo o magnetickú rezonanciu (MRI), vďaka ktorým dokáže lepšie zhodnotiť stav šliach a šľachových pošiev.

Pre koho je liečba skákavých prstov určená?

Liečba skákavých prstov je určená najmä pre osoby, ktorým jej symptómy negatívne ovplyvňujú každodenný život. Ide najmä o prípady, kedy pacient pociťuje nepríjemnú bolesť alebo obmedzenú hybnosť, ktorá bežne spôsobuje aj pokles pracovného výkonu. Konkrétny postup liečby stanoví ortopéd na základe individuálneho posúdenia pacienta. Cieľom je odstrániť zápal a opuch šľachovej pošvy, vďaka čomu sa hybnosť postihnutého prsta opäť obnoví.

V niektorých prípadoch stačí, ak je pacientovi naordinovaný odpočinok, protizápalové lieky, dlahovanie postihnutého prsta či rehabilitačné cvičenia. Pomôcť môže aj podávanie obstrekov tj. injekcie kortikosteroidu priamo do oblasti šľachovej pošvy. Takáto liečba však nie je príčinná, preto v týchto prípadoch neraz dochádza k recidíve a k obnoveniu ťažkostí.

Tie najzložitejšie prípady, kedy je potrebná oprava, resp. uvoľnenie postihnutej šľachy alebo jej pošvy, je potrebné riešiť operačným zákrokom. Vykonáva sa v lokálnom znecitlivení a trvá približne 15-30 minút. Na ruku sa vtedy nasadí špeciálny turniket, ktorý zabezpečí, že sa ruka operuje v tzv. bezkrvnej zóne. Počas operácie sa vďaka pozdĺžnemu rezu prsta v dlaňovej oblasti prereže šľachová pošva, čím sa uvoľní jej pohyb a pacient pocíti okamžitú úľavu od bolesti. Operácia skákavého prsta je v podstate jedinou účinnou liečbou, ktorá pacientom prináša dlhodobú úľavu. Zákrok sa vykonáva ambulantne a hneď po ňom odchádza pacient domov.

Rekonvalescencia

Hneď po zákroku môže pacient pociťovať miernu bolesť, ktorú je možné tlmiť bežnými analgetikami. Nevyhnutné je však poskytnúť postihnutým prstom dostatok odpočinku a ochrany. Pri operácii sa do operačnej rany sa zavádza tenký drén, ktorý sa väčšinou o 2 dni pri nasledujúcej kontrole vyberá. Slúži na to, aby prebytočná tekutina, prípadne krv sa nehromadila v operačnej rane.

Pacientovi sa odporúča nosiť hornú končatinu napr. v závese, resp. v šatke, čím sa vďaka zvýšenej polohe minimalizuje aj tvorbu opuchu a prípadné krvácanie. Veľmi dôležitá je aj rehabilitácia pod dohľadom fyzioterapeuta, s ktorou treba začať čo najskôr - ideálne už 24 hodín po zákroku. Včasná a dostatočne intenzívna rehabilitácia môže totiž zásadne ovplyvniť výsledok zákroku.

V prípade, že je pooperačný stav pacienta sprevádzaný zápalom alebo bolesťou, môže mu lekár predpísať protizápalové lieky alebo lieky na zmiernenie príznakov, pri ich užívaní je však nevyhnutné dodržiavať pokyny ošetrujúceho lekára. Dôležité sú aj pravidelné kontroly s cieľom sledovať a vyhodnotiť účinnosť liečby

Odstránenie stehov sa robí 14-21 dni po zákroku, pričom celková doba rekonvalescencie je u každého pacienta individuálna. Môže trvať niekoľko týždňov či mesiacov v závislosti od závažnosti jeho stavu. Spravidla však platí, že návrat do práce u manuálne pracujúcich je možný už 3-4 týždne od absolvovania operačného zákroku.

Riziká

Tak ako každý chirurgický zákrok, aj operácia skákavých prstov je spojená s niekoľkými možnými rizikami. Jedným z nich je infekcia, ktorá si vyžaduje ďalšiu liečbu, čím môže bežnú dĺžku rekonvalescencie výrazne predĺžiť. Ďalším z rizík môže byť krvácanie či oslabenie šľachy, čo môže negatívne ovplyvniť silu a funkciu prstov.

Okrem toho po operácii hrozí aj následná recidíva. Spôsobiť ju môžu nové zápalové procesy, ktoré môžu mať na svedomí opakovaný problém skákavých prstov. V niektorých prípadoch sa tiež stáva, že chirurgická liečba prinesie len čiastočné zlepšenie príznakov, čo znamená, že skákavosť prstov môže naďalej pretrvávať.

Medzi ďalšie komplikácie patrí aj vznik zrastov šliach s okolitým tkanivom, čím dochádza ku obmedzeniu hybnosti daného prsta niekedy s nutnou následnou ďalšou operáciou za účelom uvoľnenia zrastov a zlepšenie rozsahu pohybu poškodeného prsta. Dochádza k tomu hlavne pri nedodržaní odporúčaní ale samozrejme to môže závisieť aj od procesu hojenia, ktorý je u každého pacienta individuálny a závisí od mnohých faktorov.

Pri nedodržaní kľudových podmienok a odporúčaní, hrozí taktiež rozpad operačnej rany, ako pri každom chirurgickom zákroku. Preto kľudový režim a pozákrokovú starostlivosť nepodcente.