Karpálny tunel

Čo je syndróm karpálneho tunela?

Karpálny tunel je úzky priestor v zápästí medzi zápästnými kosťami a pevným väzom nazývaným aj retinaculum flexorum. V tomto tuneli sa nachádza tzv. stredný nerv a šľachy, ktoré ovládajú pohyby prstov a palca. Syndróm karpálneho tunela je stav, ku ktorému dochádza, keď je stredový nerv v karpálnom tuneli stlačený alebo podráždený, pričom k takejto komplikácii môže dôjsť buď v dôsledku zúženia tunela, alebo z dôvodu zvýšenia tlaku v jeho vnútri.

Syndróm karpálneho tunela sa najčastejšie prejavuje bolesťou, brnením, necitlivosťou a slabosťou v ruke - najmä v palci, ukazováku, prostredníku a v časti prstenníka. Symptómy sa často zhoršujú najmä počas noci a môžu vyústiť v neschopnosť udržať v ruke predmety či vykonávať jemné pohyby prstov.

Ku vzniku syndrómu karpálneho tunela môže dochádzať z viacerých dôvodov. Jedným z nich sú aj opakujúce sa pohyby zápästia, ktoré môžu viesť ku stláčaniu stredového nervu. Ďalším z rizík sú však aj úrazy zápästia, napr. zlomeniny alebo vyvrtnutia, ktoré môžu spôsobiť opuch tkaniva v okolí karpálneho tunela, narúšať tak prietok krvi a spôsobiť stláčanie nervu. Rizikovým sú aj zápalové ochorenia ako napr. reumatoidná artritída či dokonca hormonálne zmeny, napr. v tehotenstve alebo pri menopauze, kedy môže byť hormonálna nerovnováha dôvodom zväčšenia tkaniva v karpálnom tuneli a následného stláčania nervu.

Pri zhoršujúcich sa príznakoch syndrómu je nutné, aby pacient podstúpil operáciu, ktorej cieľom je uvoľniť stlačený stredový nerv v karpálnom tuneli a zmierniť tak bolesť a slabosť v ruke.

U nás na klinike vykonávame najbežnejší typ operácie - Karpálnu tunelovú dekompresiu, počas ktorej chirurg vykoná malý rez v dlani alebo v zápästí a preruší väzivový pruh - retinaculum flexorum, čo uvoľní tlak na stredový nerv.

Pred operáciou syndrómu karpálneho tunela pacient obyčajne absolvuje aj diagnostické vyšetrenie, napr. elektromyografiu (EMG) a nervovú vodivosť s cieľom potvrdiť diagnózu a určiť vhodnú liečbu. Väčšina operácií karpálneho tunela sa pritom vykonáva ambulantne, pri podaní lokálnej anestézie a trvá približne 30-60 minút.

Pre koho je operácia karpálneho tunela určená?

Operácia je určená pre pacientov, ktorým symptómy syndrómu karpálneho tunela ovplyvňujú kvalitu života a schopnosť vykonávať každodenné aktivity. Ide najmä o prípady, kedy úľavu od bolesti nepriniesla ani zmena pracovných podmienok, používanie zápästných ortéz, fyzioterapia a ani lieky na úľavu od bolesti. Potrebu operácie karpálneho tunela posudzuje lekár vždy individuálne, a to nielen v závislosti od závažnosti symptómov, ale aj od veku, celkového zdravotného stavu pacienta a jeho profesionálnych potrieb.

Rekonvalescencia

Dĺžka rekonvalescencie po operácii karpálneho tunela sa môže líšiť v závislosti od závažnosti a rozsahu operácie, rovnako ako aj od individuálneho zdravotného stavu pacienta. Vo všeobecnosti však trvá niekoľko týždňov až mesiacov, pričom mnohí pacienti nadobúdajú plnohodnotnú funkčnosť ruky až postupne. Pri operácii sa do operačnej rany sa zavádza tenký drén, ktorý sa väčšinou o 2 dni pri nasledujúcej kontrole vyberá. Slúži na to, aby prebytočná tekutina, prípadne krv sa nehromadila v operačnej rane.

Po operácii je potrebné posilniť zápästie obväzmi alebo špeciálnou ortézou. Dôležitá je aj starostlivosť o ranu a dodržiavanie rehabilitačných cvičení v prípade, ak vám ich ošetrujúci lekár naordinuje. Nevyhnutná je aj obmedzená záťaž, aby malo zápästie dostatok priestoru a času na zotavenie.

Myslieť treba aj na pravidelné kontroly u lekára, ktorého úlohou je sledovať postup liečby a zhodnotiť výsledky operácie.

Riziká

Tak ako každý chirurgický zákrok, aj operácia karpálneho tunela je spojená s viacerými možnými rizikami. Patrí medzi ne infekcia a krvácanie, ktoré môžu obdobie rekonvalescencie skomplikovať a predĺžiť. Nepríjemnosti môže spôsobiť aj nečakaná reakcia na anestéziu, ktorá sa prejavuje napr. alergickou reakciou. Bežným rizikom operácie je jazva, ktorá zostáva v mieste rezu.

Nepríjemným pocitom, ktorý sa po operácii karpálneho tunela často dostaví, je aj bolesť a necitlivosť v ruke, ktoré však počas rekonvalescencie postupne ustupujú. Okrem toho môže počas operácie dôjsť aj k poškodeniu okolitých tkanív, ciev, nervov alebo šliach, toto riziko je však v prípade skúseného a kvalifikovaného chirurga naozaj minimálne. V ojedinelých prípadoch sa však stáva, že operácia nie je účinná a príznaky syndrómu karpálneho tunela neustúpia ani po jej absolvovaní.

Pri nedodržaní kľudových podmienok a odporúčaní, hrozí taktiež rozpad operačnej rany, ako pri každom chirurgickom zákroku. Preto kľudový režim a pozákrokovú starostlivosť nepodcente.